So smrťou fyzickej osoby spája právny poriadok zánik niektorých práv a povinností zosnulého a prechod ďalších práv a povinností na iné subjekty. Dedičské právo je majetkovým právom, nakoľko majetkový obsah dedenia  vyjadruje základnú spoločenskú funkciu a význam dedičského práva, tak v objektívnom, ako aj subjektívnom zmysle slova. Základnou funkciou dedičského práva je predovšetkým starostlivosť o hmotné zabezpečenie života pozostalého manžela a potomkov poručiteľa, pričom ohrození vo svojich právach nesmú byť ani jeho veritelia. Dedí sa majetok alebo jeho časť, pričom do výšky ceny nadobudnutého dedičstva prechádzajú na dedičov aj dlhy poručiteľa. Dedičstvo možno tiež odmietnuť, v takom prípade dedičský nárok prechádza na potomkov toho, kto dedičstvo odmietol.

Pre dedenie musia byť  naplnené určité zákonné predpoklady, ktorými sú:

• smrť poručiteľa (Smrť človeka sa v zásade preukazuje úmrtným listom. Ak nemožno smrť preukázať týmto spôsobom, vyhlási súd fyzickú osobu za mŕtvu v súlade s § 195 - § 200 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
• existencia dedičstva (Dedičské aktíva, ktorými sú veci, práva a ďalšie majetkové hodnoty, ktoré patrili v okamihu smrti poručiteľovi a dedičské pasíva, medzi ktoré zaraďujeme jeho záväzky a náklady spojené s pohrebom poručiteľa.)
• spôsobilý dedič (Môže ním byť fyzická aj právnická osoba. Nie je podmienkou, aby mal dedič spôsobilosť na právne úkony, pokiaľ bude zastúpený zákonným zástupcom. Postačuje, aby mal spôsobilosť na práva a povinnosti, čo v podstate znamená, že dedičom môže byť aj osoba maloletá, ale tiež osoba, ktorá bola rozhodnutím súdu pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony napríklad pre duševnú chorobu)
• dedičský titul (Dedičský titul tvorí právny predpoklad a základ subjektívneho dedičského práva dediča. Podľa § 462 OZ možno dediť z dvoch právnych titulov, a to zákona alebo závetu alebo z oboch týchto titulov.)

Dedenie zo zákona
Okrem prípadu, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, k dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, avšak opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú:           

• maloletí potomkovi poručiteľa, ktorí musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona,
• plnoletí potomkovia, ktorí musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, ak by malo dôjsť k dedeniu zo zákona.  

Pokiaľ by bol závet v rozpore s uvedenými podmienkami, bol by v tej časti neplatný, v prípade ak by neopomenuteľný dedič túto neplatnosť uplatnil. Dedenie zo zákona nastane aj vtedy, ak predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa, alebo ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilým dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ.
Pri dedení zo zákona sa podľa občianskeho zákonníka rozlišujú dedičia v štyroch dedičských skupinách:
1. V prvej dedí manžel a deti, rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, ak nededia ani tieto deti, dedia ich potomci. 
2. Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a spolužijúce osoby (osoby, ktoré žili s poručiteľom po dobu najmenej 1 roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa), a to rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. 
3. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (synovci, netere poručiteľa) 
4. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dediča rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti (strýkovia, tety poručiteľa)

Dedenie zo závetu
Dedenie zo závetu znamená prechod poručiteľovho majetku na osoby, ktoré určil v závete. V prípade, ak poručiteľ zanechal platný závet, dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Znamená to, že dedenie zo zákona nastupuje až v prípade, ak poručiteľ zomrie bez zanechania závetu alebo keď závet, ktorý zriadil, je neplatný. Závet je prejav vôle poručiteľa, ktorý v ňom rozhodne, ako sa bude postupovať s jeho majetkom v prípade jeho smrti. Pokiaľ poručiteľ závet zanechal a je platný, dedí sa podľa neho. Záver môže poručiteľ napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Aj tento posledný prejav vôle je však do určite miery obmedzený zákonom. Toto obmedzenie spočíva v tom, že závetca musí spomenúť v závete určitý okruh blízkych osôb (tzv. neopomenuteľní dediči – deti závetcu). V prípade, že ich v závete nespomenie, zákon im aj napriek tomu priznáva určité práva. V niektorých špecifických prípadoch je však možné neopomenuteľného dediča vydediť. Závet ako listina svojím obsahom musí byť zrozumiteľný a určitý a po posúdení všetkých potrebných náležitostí musí byť z obsahu zjavné, že ide o závet.
Občiansky zákonník vymedzuje podstatné náležitosti závetu:

• označenie poručiteľa,
• označenie dedičov,
• datovanie závetu (deň, mesiac, rok, kedy bol závet podpísaný).

 V závete nie je možné určiť dedičom žiadne podmienky ani príkazy. Jedinou prípustnou výnimkou je, ak poručiteľ v závete uviedol započítanie dedičovi, teda aby sa do jeho dedičského podielu zarátala tá vec alebo hodnota, ktorú mu poručiteľ dal ešte za svojho života. Závet je možné aj zrušiť. Závet sa zrušuje jeho odvolaním alebo zničením listiny, na ktorej je vyhotovený. Závet sa tiež zruší aj zriadením neskoršieho platného závetu.

V oblasti dedičského práva poskytuje naša advokátska kancelária najmä tieto právne služby:

• pora­denstvo v oblasti  nadobúdania dedičstva
• vypra­co­vanie závetu alebo listiny o vydedení
• ochrana oprávneného dediča
• zastupovanie dedičov a veriteľov v dedičskom konaní  pred notárom
• zastupovanie dedičov a veriteľov v súdnych kona­niach v dedičských sporoch                           
• zastu­po­vanie v súdnom konaní o zaradení aktív a pasív do dedičstva                                         
• dodatočné prejednanie dedičstva
• zastupovanie v sporoch o neplatnosť závetu alebo listiny o vydedení
• zastupovanie v ostatných dedičských sporoch, týkajúcich sa najmä rozsahu dedičstva alebo uplatnenia dedičského práva
• vecné bremená v dedičskom konaní